Nie si kameň, ktorý spadne a celé telo rozbolí,
Lebo ten kus zeme nemá srdce, čo sa rozhorí.
Ty si rieka do ktorej som vstúpil v tmavej noci,
Bosou nohou, v chladnej vode bez pomoci.
Možno chcem na druhý breh ako iní,
Možno s tebou byť po všetky zimy.
Možno môj strmí pád skončí s tebou,
Možno zostanem navždy sám sebou.
Možno však milovať rieku?
To sa nedá!!!
Veď človek človekom ...
A rieka riekou je...
A predsa vzplanú láskou,
On ľúbi ju a ona šťastnou.
Či neľúbi nik seba???
Ty vo mne a ja kus teba!!!
Dátum vloženia 13. 9. 2007 14:52B5251
Človek a rieka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2608
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- krisqa
hmmmmmm... zaujimave ..len prilis fantazijne ... lubit rieku tak isto ako cloveka ???? no neviem ci sa to da
ale inak okik
14. 9. 2007 12:53 - nereg. B5251
To je len metafora Ide len o iný pohľad istej ženy(rieky) a muža(človeka)na budúcnosť, no ked sa stretnu vidia jeden druhého a je na ich osude ktorou cestou sa vydaju
14. 9. 2007 13:15